Veternice a iskerníky pestujem sedem rokov a myslím, že sa mi podarilo spraviť snáď všetky chyby, ktoré sa pri ich pestovaní spraviť dajú. Posledné roky mám už celkom vyladený postup a darí sa mi vypestovať stabilnú úrodu. Aby ste sa vyhli chybám, ktoré som za tie roky stihla urobiť ja, mám tu pre vás tento návod, ako pestovanie iskerníkov a veterníc prebieha u nás na farme.

Životný cyklus iskerníkov a veterníc

Aby sa pri pestovaní iskerníkov a veterníc darilo, je dobré rozumieť ich prirodzenému životnému cyklu. Oba druhy pochádzajú z oblasti Stredomoria, ich prirodzeným areálom je Blízky Východ, Grécko a severná Afrika. Teda oblasti s prímorskou klímou, miernymi zimami so žiadnymi alebo takmer žiadnymi mrazmi a horúcimi letami. Sú to takpovediac zimné rastliny: aby využili zimné zrážky a mierne teploty, začínajú rásť na jeseň, počas zimy tvoria listy a s prvým jarným oteplením začnú kvitnúť. Aby nemuseli zvládať horúce, suché letá, s nástupom vysokých letných teplôt sa zatiahnu: živiny a energiu stiahnu z listov do hľúz a v tejto podobe prečkajú až do jesene, kedy ich prebudí k životu dážď a pokles teplôt. Aj keď u nás je klíma trochu iná, ak chceme, aby iskerníky a veternice dobre rástli, musíme im tieto podmienky čo najlepšie napodobniť.

Čas výsadby

Na to, aby iskerníky aj veternice vykvitli, potrebujú približne tri mesiace rastu v chladnejšom počasí. To sa dá u nás dosiahnuť dvoma spôsobmi: buď ich zasadíme na jeseň a prezimujeme ich (v tom prípade ich musíme dobre chrániť pred silnejšími mrazmi) alebo ich zasadíme koncom zimy či začiatkom jari, hneď, ako rozmrzne zem. U veterníc sa mi jarná výsadba neosvedčila – u nás na južnom Slovensku zvyknú na jar veľmi rýchlo nastúpiť vysoké teploty a výsledkom bola krátka veternicová sezóna a málo kvetov s krátkymi stonkami. Vo vyšších polohách alebo v severnejších oblastiach ale môže dobre fungovať aj jarná výsadba.

Iskerníky u mňa v záhrade sadím v dvoch fázach: väčšiu časť už na jeseň v priebehu októbra, do skleníka aj na vonkajšie záhony zakryté tunelom z agrotextílie. Menšiu časť si nechávam na koniec zimy, nakličujem ich v januári a do zeme idú hneď, ako rozmrzne. Podľa počasia to je v druhej polovici februára alebo začiatkom marca. Na jar sadené iskerníky kvitnú o niečo neskôr, takže to trochu predĺži iskerníkovú sezónu. Zároveň je to poistka, keby v zime prišli extrémne mrazy a jesenná dávka rastlín by to nezvládla.

Postup pri pestovaní

1. Namáčanie

Hľuzy sú dodávané úplne vysušené, preto je dobré urýchliť ich rast tým, že ich pred výsadbou necháme napučať. Hľuzy si rozdelím podľa odrôd, dám do sieťok, aké sa používajú na predaj cibule alebo tulipánov a nechám ich približne 4 hodiny vo vode. Je dobré nechať vodu celý čas trochu tiecť, aby sa okysličovala, vraj to pomáha lepšiemu klíčeniu. Hľuzy takmer zdvojnásobia objem, takže dobre vidíte, kedy sú pripravené. Určite to s namáčaním nepreháňajte, dlhšia doba môže hľuzám iskerníkov skôr uškodiť a rozmočiť ich “na kašu”. Hľuzy veterníc môžu potrebovať na napučanie trochu dlhší čas, približne 5 – 6 hodín.

2. Naklíčenie

Napučané hľuzy môžete zasadiť priamo na záhon. Ja ale preferujem ich pred výsadbou naklíčiť, aby začali vyháňať prvé korienky a listy. Takto môžem vyradiť hľuzy, ktoré nevyklíčili (aj keď sa mi to pri talianskych a francúzskych hľuzách, ktoré máme v našom e-shope, stáva len minimálne) a na záhonoch mi nezostanú neobsadené miesta. Šetrí to vodu, lebo nemusím niekoľko týždňov zavlažovať celý záhon, ale len kontrolovať zopár misiek. A mám viac času na prípravu záhonov, čo mám takmer každý rok problém stihnúť včas. Okrem týchto výhod mám skúsenosť, že naklíčené hľuzy lepšie odolávajú škodcom a menej ich padne za obeť myšiam a hrabošom.

Na naklíčenie je potrebný veľmi vzdušný substrát, ktorý by nemal obsahovať veľa živín, aby sme podporili tvorbu koreňov. Mne sa veľmi osvedčil rezkovací substrát od firmy Klassmann. Ak by som k nemu nemala prístup, zmiešala by som kvalitný výsevný substrát v pomere 1:1 s perlitom. Substrát navlhčím, no nie príliš – keď si v hrsti sformujete hrudku a stlačíte ju, nesmie z neho tiecť voda. Hrozí totiž, že hľuzy by v prílišnom vlhku miesto klíčenia zhnili.

Do väčších misiek si dám asi 1,5 cm navlhčeného substrátu a naň poukladám hľuzy v radoch vedľa seba. Hľuzy iskerníkov majú tvar ako malé chobotnice a ukladám ich „chápadlami“ dole. Hľuzy veterníc sú okrúhle, no väčšinou majú na jednej strane malý špic – ten pri výsadbe patrí dole. S otáčaním hľúz si ale netreba robiť priveľké starosti – pri raste sa orientujú podľa gravitácie, takže budú rásť správnym smerom, nech ich otočíte akokoľvek, len im to potrvá o pár dní dlhšie.

Poukladané hľuzy prikryjem ďalšou vrstvou substrátu, nie hrubou, len tak, aby boli celé prikryté. Takto pripravené misky zakryjem, aby z nich neunikala vlhkosť. Aby bolo prikrývanie čo najjednoduchšie, ideálne je použiť veľké plastové gastronádoby alebo uzatvárateľné boxy z IKEA. Ak používate klasické výsevné misky, zakryť sa dajú napríklad kúskami polykarbonátu, čo zostal z výstavby skleníka. Pri nakličovaní treba občas skontrolovať, či takto prikryté misky nepresychajú. Ak okraje substrátu preschnú, hľuzy v suchšom substráte nevyklíčia, až kým substrát znova trochu nenavlhčíte.

Takto pripravené hľuzy potrebujú na naklíčenie stabilnú, nízku teplotu, ideálne 4 – 10 stupňov Celzia. Určite ich nenechávajte pri izbovej teplote alebo v skleníku, kde na jeseň a na jar môžu teploty výrazne kolísať. Napučané hľuzy v takomto prostredí začnú hniť. U nás mám vyskúšané dve verzie umiestnenia hľúz: nakličovanie v chladničke pri teplote 3 – 4 stupne trvá hľuzám približne mesiac, v pivnici pri teplote približne 10 stupňov u mňa klíčia jeden až dva týždne. Hľuzy nechám zatvorené v miskách, len raz za pár dní skontrolujem, či substrát nepresychá alebo či sa niekde neobjavila pleseň.

Po týždni zopár hľúz vyhrabem a skontrolujem, či už klíčia. Ak nie, pozriem ich znova po týždni. Keď ich nové korene dorastú dĺžky 0,5 cm až 1 cm, sú pripravené na výsadbu do zeme. S výsadbou netreba otáľať: keď už majú rastliny vytvorené dlhšie korene a prvé listy, manipulácia s nimi je omnoho zložitejšia a výsadba vám bude trvať podstatne dlhšie.

3. Výsadba

Príprava záhonu pre iskerníky a veternice závisí od toho, akú máte v záhrade pôdu. Vyhovuje im ľahšia, priepustná a výživná pôda. U nás máme peknú černozem, takže naše záhony nepotrebujú veľa starostlivosti. Sadím na vyčistený záhon, na ktorý som pridala vrstvu kompostu a ricínové výlisky ako odpudzovač hrabošov a myší. Ak máte málo výživnú pôdu, na jar môžete pridať trochu granulovaného slepačieho hnoja ako zdroj dusíka. Na jeseň dusíkaté hnojivo nepridávajte, pretože s väčším množstvom dusíka rastliny síce rýchlejšie rastú, no zároveň majú menej pevné bunky a sú teda menej odolné voči mrazu.

Odporúčania pre vzdialenosť pri výsadbe sa rôznia, no väčšina zdrojov odporúča výsadbu v spone 15 cm. Ja ich sadím každých 15 cm do riadkov vzdialených 22,5 cm, pretože tak mám natiahnuté hadice kvapkovej závlahy. V každom riadku vykopem jarok hlboký 5 cm, uložím doň hľuzy a prihrniem ich zeminou. Po výsadbe celý záhon zavlažím, aby boli korene čo najviac v kontakte s pôdou. Viac ich nepolievam, až kým nevyrašia listy.

Starostlivosť o rastliny

Ochrana pred chladom

Rastliny, ktoré vysádzam na jeseň, potrebujú poriadnu ochranu pred mrazmi. Teploty pod nulou síce znesú (niektoré zdroje hovoria, že do mínus 6 stupňov Celzia zvládajú bez ochrany), no dlhšie mrazy rastliny oslabujú, takže uberajú z našej jarnej úrody kvetov. Časť jesennej výsadby sadím do polykarbonátového skleníka, časť na vonkajší zákon, ktorý v zime zakrývam tunelom z agrotextílie – na hliníkové obruče natiahnem a pripevním agrotextíliu s gramážou 50 g/m2. Ako skonštruovať tunel a upevniť textíliu je téma na samostatný blog, no ak chcete vidieť podrobný postup, Tony Gaetz z Bare Mountain Farm má k tomu výbornú sériu videí. 

Pri silnejších zimných mrazoch ešte prikrývam priamo rastliny jednou alebo dvoma vrstvami tenšej, 17-gramovej textílie. Pri priamom prikrývaní záhona je ale zvýšené riziko, že sa vám do hľúz pustia hraboše, takže to robte, len aj je to naozaj nutné. 

Ak nemáte možnosť vyrobiť rastlinám takéto zimné bývanie, je tu ešte jedna možnosť, ako ich prezimovať: v sadbovačoch umiestnených v skleníku alebo fóliovníku. Ja som si to z núdze vyskúšala, keď som nestihla pre iskerníky a veternice pripraviť nový záhon. Umiestnila som ich na celú zimu  do malého skleníka priamo v sadbovačoch a miskách, v ktorých ich nakličujem. Pri najväčších mrazoch som ich prikryla tenkou agrotextíliou a na záhon šli až na jar. Takto predpestované rastliny nebudú také bujné a produktívne ako tie, ktoré prezimovali priamo na záhone, no stále z nich môžete pozbierať slušné množstvo kvetov. Treba si ale dať veľký pozor na zálievku a polievať len tak, aby substrát úplne nepreschol. Ja som to koncom zimy prehnala s polievaním a asi o polovicu hľúz som kvôli tomu prišla.

Výživa a hnojenie

Iskerníky a veternice sú hladné rastliny, ktoré intenzívne rastú a produkujú kvety, potrebujú teda adekvátnu výživu. U nás im s príchodom jari a intenzívnejšieho rastu doprajeme listové hnojivo. U nás dostávajú každé dva týždne postrekom na listy dávku žihľavového kvasu na doplnenie živín a dávku vápnika z výluhu z vaječných škrupín. Na posilnenie obranyschopnosti a posilnenie života v pôde ich polievame výluhom z listovky.  A k tomu, samozrejme, pravidelnú zálievku. Túto sezónu budem viac experimentovať s vermikompostom a rôznymi prírodnými hnojivami a postrekmi, takže tu postupne nájdete viac detailných receptov a návodov, ako na to.

Dôležité je, samozrejme, udržiavať záhony bez buriny. Na jednej strane preto, aby mali iskerníky a veternice dosť priestoru a svetla na rast, ale aj kvôli ochrane pred hubovými ochoreniami – hustá burina totiž obmedzuje prúdenie vzduchu a hrozí, že rastliny predčasne odstaví múčnatka. U mňa nápor burín výrazne klesá, odkedy som začala používať bezorbové techniky, takže stačí raz za dva týždne prebehnúť záhony strmeňovou motykou (mimochodom, je to skvelý vynález, veľmi odporúčam).

Ochrana pred vysokými teplotami

Ak si chcete predĺžiť sezónu a zbierať iskerníky a veternice čo najdlhšie, koncom jari a začiatkom leta je dobré ich záhon zatieniť, aby sa pôda nezohriala príliš rýchlo a aby boli chránené pred silným slnkom. Ja na to používam tieniacu textíliu, ktorú pripevním na tú istú konštrukciu, na ktorej bol v zime tunel z agrotextílie. S tým rozdielom, že tieniacou textíliu prikrývam iba jednu stranu záhonu – tú orientovanú viac na juh.

Kvitnutie

Čas kvitnutia veterníc a iskerníkov veľmi záleží od počasia. Mali sme sezónu, kedy veternice mali prvé kvety už vo februári a predbehli aj narcisy a tulipány. Čas kvitnutia závisí aj od konkrétnej odrody, viac detailov i nim nájdete v našom Sprievodcovi odrodami iskerníkov a veterníc. Všeobecne sa uvádza, že oba druhy potrebujú v miernom počasí približne 90 dní na to, aby začali kvitnúť. Pri talianskych hľuzách iskerníkov z rady Elegance výrobca uvádza, že prvé kvety stíhajú už po 60 dňoch. V zimnom období sa táto doba, samozrejme, predlžuje.

U nás na južnom Slovensku zbierame veternice približne od začiatku apríla do začiatku júna. Začínajú síce kvitnúť už skôr, no treba počítať s tým, že prvé kvety majú veľmi krátke stonky a nie sú použiteľné do kytíc. Je dobré ich čo najskôr zrezať, stonky ďalších kvetov budú postupne dlhšie a dlhšie. Iskerníky sú, čo sa týka kvality kvetov, nastavené opačne – ich prvé kvety sú najväčšie a najkvalitnejšie. U nás ich zbierame od apríla až do začiatku júla, ak im vyhovuje počasie a neprídu začiatkom leta priveľké horúčavy. 

Zber kvetov

Ak chcete, aby kvety vydržali čo najdlhšie, treba dodržať základné pravidlá: zbierať kvety v chladnejšom počasí ráno alebo večer, dať ich do čistej, studenej vody v dôkladne vyčistenej nádobe a nechať ich pár hodín v chlade hydratovať.

Veternice zbieram, kým sú kvety ešte zatvorené, no majú pekne sformované, veľké lupienky. Kvety zrezané v tejto fáze by mali vydržať vo váze týždeň až 10 dní. Ak potrebujete extra veľké a efektné kvety, najlepšie je počkať, kým sa otvoria, no z tyčiniek uprostred kvetu sa ešte neuvoľňuje peľ. Takéto kvety majú menšiu výdrž, maximálne 5 dní, no ak robíte napríklad svadobnú výzdobu, sú ideálne.

Pri zbere iskerníkov veľmi záleží od konkrétneho použitia. Taliansky výrobca hľúz z línie Elegance® a Cloni Success® odporúča nechať kvet pred zberom dvakrát otvoriť a zatvoriť, čiže zbierať ich dva dni od prvého otvorenia kvetu. Ja preferujem mať v kyticiach kvety v rôznej fáze, takže zbieram zatvorené, pekne rozvinuté puky aj plne otvorené kvety. Výdrž čerstvo pozbieraných iskerníkov je úžasná, u mňa vydržia vo váze pekné aj dva týždne.

Choroby a škodcovia

Hlodavce

Ako každý druh kvetov, aj iskerníky a veternice majú v záhrade svojich nepriateľov. U nás sú hlavným škodcom hraboše a myši, ktorým hľuzy veľmi chutia. Prvý rok môjho pestovania veterníc som na ochranu proti burine použila tkanú geotextíliu. Keď som si všimla, že mi zo záhonu začali postupne miznúť rastliny, pozrela som sa pod textíliu – celý záhon vyzeral ako hrabošia diaľnica, bol kompletne prevŕtaný ich cestičkami. Aby som hlodavcom nevytvárala takéto extra lákavé prostredie, odvtedy textíliu nepoužívam a radšej si dám prácu s odburiňovaním záhonov.

Na odpudzovanie hlodavcov sa mi osvedčil ricín, ktorého vôňu vraj hlodavce (a aj hmyz zvaný medvedíky alebo krtonôžky) neznášajú. Používam ricínové výlisky Talpa Raus, no nie sú lacné. Ako alternatíva sa dá vyrobiť zálievka z nerafinovaného ricínového oleja. Stačí zmiešať nerafinovaný ricínový olej s ekologickým tekutým mydlom alebo saponátom v pomere 2:1 a rozriediť 75 ml roztoku v 10 l vody. Celý záhon treba roztokom poriadne poliať. Niektorí farmári majú dobré skúsenosti s ultrazvukovými plašičmi hlodavcov značky Deramax. Ja ju používam v pivnici a istú dobu fungoval spoľahlivo, no zdá sa, že hlodavce si naň postupne dokážu zvyknúť. V záhrade plašičky používať nechcem. Odpudzujú totiž aj prirodzených predátorov, ktoré hlodavce regulujú a ktoré chcem v záhrade mať čo najviac: kuny, lasice či hady.

Hubové ochorenia

Oba typy hľúz sú náchylné na hubové ochorenia, ktoré spôsobujú odhnívanie koreňov a úhyn celej rastliny. Hrozí to špeciálne v ťažších, menej priepustných pôdach. Ak vám rastliny začnú napriek dostatočnej zálievke vädnúť, je dobré ich vykopať a skontrolovať – ak nájdete zhnednuté, akoby odhnívajúce korene, rastliny treba vykopať a odstrániť v komunálnom odpade alebo spáliť. Infikované hľuzy nedávajte do kompostu, patogén by ste mohli rozšíriť aj na ďalšie záhony. Tento typ chorôb je neliečiteľný a pôdou sa môže rozšíriť na zdravé rastliny. Dobrou prevenciou je striedanie plodín – pokiaľ je to možné, iskerníky a veternice nesaďte dve sezóny po sebe na ten istý záhon.

Ďalšou hubovou chorobou, ktorá ohrozuje iskerníky a veternice, je múčnatka. Spoznáte ju podľa bieleho povlaku na listoch a ak je príliš silná, môže skrátiť život rastlín a znížiť ich produktivitu. U mňa sa zvykne objaviť v miernej forme na iskerníkoch koncom sezóny, pred tým, ako sa zatiahnu. Veternice sú, aspoň podľa mojej skúsenosti, voči nej odolnejšie. Aj s múčnatkou ešte rastliny zvládnu produkovať nové kvety. Prevenciou je nepolievať rastliny zhora, ale napríklad kvapkovou závlahou a udržiavať záhony bez buriny, aby medzi rastlinami mohol prúdiť vzduch. 

Vošky

Vo viacerých článkoch som našla, že mladé výhonky, prípadne aj puky iskerníkov a veterníc môžu napadnúť vošky. U mňa na farme som sa s tým nestretla, no vošky na iných rastlinách sa mi darí regulovať postrekom žihľavovým kvasom alebo mydlovým roztokom. Vošky obzvlášť rady napádajú rastliny, ktoré majú priveľa dusíka alebo nedostatok vápnika. Treba si preto dať pozor na prehnojenie a prípadne listovým hnojivom, napríklad výluhom z vaječných škrupín, pravidelne dopĺňať vápnik.

Čo s nimi po odkvitnutí?

S nástupom letných horúčav sa rastliny “zatiahnu” – prestanú kvitnúť, listy postupne zožltnú a uschnú a živiny z nich použije rastlina na tvorbu hľuzy. Tie si môžete vykopať a odložiť na novú sezónu. Pri iskerníkoch sa to robí bežne, no treba počítať s kolísavou kvalitou a veľkosťou kvetov v ďalších sezónach. Z mojej skúsenosti sa hľuza iskerníku dve až tri sezóny postupne zväčšuje a potom sa rozdelí na viac menších hľúz. Môžete si ich teda takto namnožiť, no menšie hľuzy budú v ďalšej sezóne produkovať menej kvetov.

Viacročné používanie hľúz veterníc výrobcovia neodporúčajú kvôli možnému prenosu chorôb. Mám ale skúsenosť s tým, že som ich nechala na záhone viac rokov a zvládli to. Počet živých rastlín síce zo sezóny na sezónu klesal, ale to pripisujem hlavne nedostatku starostlivosti – rastliny totiž nemali žiadnu ochranu pred hlodavcami, mrazmi či burinou. Hľuzy veterníc sa však nedelia, z roka na rok stále zväčšujú a postupne starnú. Od určitej veľkosti už ich produktivita klesá, takže je dobré ich raz za pár rokov nahradiť hľuzami v ideálnej veľkosti (4-5).

Vykopanie a uskladnenie hľúz

Ideálny čas na vykopanie a uskladnenie hľúz je hneď, ako listy úplne zožltnú a začnú usychať. Veľmi rýchlo ich totiž spracuje príroda a celkom zmiznú – nájsť potom hľuzy v zemi je dosť zložité. V ideálnom svete by som vykopané hľuzy umyla, vydezinfikovala ekologickou dezinfekciou (Sanofyt) a nechala na teplom, vzdušnom mieste celkom vysušiť. To som ešte nikdy nestihla a zatiaľ som hľuzy vždy len vykopala a nechala ich celé leto pohodené v stodole. Napriek tomu boli celkom životaschopné, takže aj keď nestíhate, stále sa oplatí hľuzy vykopať. Pokiaľ máte zdravú pôdu a na rastlinách sa nevyskytli choroby, môže byť dokonca prospešné nechať na nich zeminu, môže byť totiž osídlená prospešnými mikroorganizmami, ktoré s rastlinami spolupracujú.

Kým opäť nepríde sezóna sadenia, hľuzy uskladnite na chladnejšom, vzdušnom mieste. Najlepšie je umiestniť ich napríklad do vzdušných vreciek na cibuľoviny alebo do bedničiek, aby boli čo najlepšie vetrané a chránené pred plesňami.

To sú naše skúsenosti s technikami a postupmi pri pestovaní iskerníkov a veterníc. Ako ich pestujete vy? Osvedčil sa vám aj nejaký iný postup?